Kiežby náš život vyzeral ako na instagrame. To by sa žilo. Všetci by boli šťastní, každý deň by bol vzrušujúci, plný dobrodružstiev. Ale bohužiaľ vieme, že to nie je pravda. Nie každý deň môžete byť na dovolenke, nie každý deň je plný zábavy.

Považujem sa za človeka, ktorý sa snaží pozerať na život pozitívne, snažím sa tešiť z maličkostí. Ale aj ja mám občas nudné dni. Aj ja mám dni, kedy netuším, čo so sebou, čo so životom. Niekedy vstanem už s červíkom v hlave. Občas sa ho dokážem zbaviť a niekedy ma prenasleduje celý deň.

Do smrti budem vďačná za to, do akej doby som sa narodila. Pretože čo si budeme, bez mobilov sa nám všetkým žilo ľahšie. Ani si nedokážem predstaviť, čo sa takému dieťaťu honí v hlave, keď vidí ako jeho kamarátka je na dovolenke a ono trčí doma cez prázdniny. Ja sama sa niekedy pristihnem ako porovnávam svoj skutočný život so životom niekoho iného na instagrame. 

Ale nemôžeme to všetko hodiť na sociálne siete. Nebolo by to fér. Ak ste smutný, tak ruky preč od mobilu. Šanca, že sa budete potom cítiť tak o stokrát horšie je viac ako pravdepodobná. Problém je ten, že ľudia okolo vás majú jasnú predstavu o tom ako by ste mali žiť, kedy by ste mali byť smutný a kedy nie. Vždy bolo ľahšie rozhodovať o živote iných, pretože zaň neberiete žiadnu zodpovednosť. Ruku na srdce, každý to minimálne raz urobil. Lenže vtip je v tom, že nemusíte počúvať nikoho. Nemusíte sa riadiť podľa nikoho pravidiel, nemusíte nič. Vidíte je to vážne jednoduché hovoriť iným ako žiť.

Sú dni, kedy je to celkom nuda, kedy sa nič nedeje, kedy trčíte v škole, v práci, doma a učíte sa na skúškové. A sú dni, kedy ste na dovolenke, výlete s kamarátmi, cestujete, stretnete vášho budúce priateľa. A sú aj dni, kedy neviete kto ste, čo chcete, cítite sa stratený a máte chuť najradšej zaliezť do postele a prečkať to zlé obdobie. Či už sa máte hocijako, pamätajte, že je v poriadku sa takto cítiť. Je v poriadku nevedieť, byť tak šťastný, že len čakáte, kedy sa to pokazí, byť stratený, smutný. Všetko to je v poriadku.

Vieme byť k sebe pekné svine, že? Keď sme smutný tak sa snažíme toho pocitu rýchlo zbaviť, zlostíme sa za to na seba. Čo poviete kamarátovi, keď je smutný? Budete na neho nahnevaný? Poviete mu, aby to rýchlo hodil za hlavu? Alebo,že na to teraz nie je čas? Stavím sa, že nie. Tak prečo, to robíme sebe? Začnime sa k sebe správať ako k najlepšiemu kamarátovi. Nádych a výdych. Dajte tomu čas, nechcite sa cítiť hneď dobre, pretože možno vám unikne to, čo sa vám život snaží týmto celým povedať. 

-Saška

 

Správajme sa k sebe ako k najlepšiemu kamarátovi