Slušnosť a empatiu poprosím 

Chcela by som upozorniť na začiatku, že sa to netýka všetkých a poznám kopu chápavých a milých ľudí.  Toto je čisto len môj pohľad na vec.

Empatia a slušnosť sa pomaly začína stavať skôr raritou ako samozrejmosťou. Starší ľudia sa ohrádzajú ako sú mladí ľudia neskutočne drzí a nevychovaní a pri tom mám pocit, že slušnosť nechýba len mladým. Môžeme sa s tým stretnúť v každodennom živote, v autobuse, na úradoch, na pošte.

Prednedávnom som bola v autobuse a nastúpila jedna postaršia pani a doslova vyhodila jedno mladé dievča z miesta aj napriek tomu, že miesta určené pre dôchodcov boli prázdne, pretože ona tam nevie sedieť. A odvtedy sa pýtam samej seba „Kam zmizla slušnosť?“ . V poslednej dobe sa s tým stretávam často. Sociálne siete, to je kapitola sama o seba a tam mám pocit, že nikto ani takéto slovíčko nepozná. Ľudia si myslia, že ak nejakým spôsobom vystupujete na internete, tak s vami môžu jednať ako s kamarátmi. Avšak slušnosť káže aspoň napísať „ahoj“.

Ale, čo má mrzí asi ešte viac ako neskutočná drzosť niektorých ľudí je nedostatok empatie. Tú potrebujeme ako soľ. Nevieme alebo lepšie povedané nechceme sa v cítiť do iných ľudí. Záleží nám len na nás a na našom okolí a čo sa týka ľudí mimo tohto kruhu, tí nás nezaujímajú a prečo by aj mali, že? Prečo, by nás mal zaujímať človek bez domova, deti v detských domov alebo vaša suseda? Možno by ste sa mali poriadne nadýchnuť a poďakovať. Každý, kto teraz sedíte doma a máte tú možnosť, že sedíte v tento upršaný deň alebo večer v teplom domove, že máte to privilégium v ňom sedieť, pretože nie každý má a nie každý si za to môže sám. Nežiadam od vás, aby ste teraz šli do mesta a kúpili jedlo pre každého jedného človeka bez domova vo vašom meste alebo si adoptovali všetky deti v detskom domove.

 Žiadam od vás empatiu. Žiadam od vás, aby ste nehádzali všetkých ľudí do jedného vreca a otvorili svoje srdcia, pretože možno teraz máte všetko a nepotrebujete pomoc, ale to sa môže behom sekundy všetko zmeniť. Pretože na konci dňa to nebudú peniaze, na ktorých nám bude záležať, ale láska, ktorú sme dostali a láska, ktorú sme rozdali. Trošku klišé, ale tak trošku veľká pravda.

-Saška